Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie

Kostol je situovaný v strede obdĺžnikového námestia, v centre historického jadra mesta, vyhláseného za pamiatkovú zónu „Centrálna časť historického jadra mesta Topoľčany“. 

Kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený na mieste staršieho kostola. Najstaršia písomná zmienka o topoľčianskom kostole je z roku 1285. Kostol sa spomína aj v súpise pápežských tridsiatkov z roku 1332. Z kanonických vizitácií z rokov 1559 a 1613 sa dozvedáme, že v Topoľčanoch bol v dobrom stave kostol sv. Ondreja. Mestský kronikár spomína, že v roku 1695 bol na hlavnom námestí okolo kostola múrom obohnaný cintorín, do ktorého pochovávali len dospelých mešťanov. V roku 1780 sa už cintorín nespomína.  V roku 1731 vypukol v meste požiar, ktorému podľahol i kostol. Sotva sa ukončila jeho výstavba, ešte v tom istom roku znovu vyhorel. Zásluhou ostrihomského arcibiskupa bol kostol po požiari opäť postavený, obnovený a boli k nemu pristavané aj dve kaplnky, pod ktorými si topoľčianski zemania zriadili hrobky. Takto prestavaný chrám bol vysvätený v roku 1740 Žigmundom Berényim.

Kostol v súčasnosti

Dnešný vzhľad kostola pochádza z významnej neskorobarokovej prestavby, postavenej v rokoch 1792 - 1802. O tom, že táto prestavba zásadne zmenila výraz architektúry kostola, svedčí jeho znovu vysvätenie 15.8.1802 belehradským biskupom a prepoštom ostrihomskej kapituly Jozefom Viltom. Zároveň bol kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie.

V roku 1882 sa objavili trhliny na múroch a klenbách kostola, ktoré bolo nutné sanovať kovovými tiahlami na úrovni ríms pilierov. Zároveň bola zrušená krypta pod kostolom, kosti z nej vyvezené na cintorín pri Tovarníckej ceste. Opravu vykonanú podľa plánov viedenského staviteľa Stökla financoval barón August Stummer. 

V roku 1934 boli mestom zakúpené a na veži kostola osadené hodiny s elektrickým pohonom a sklenými číselníkmi. Začiatkom 40-tych rokov 20. storočia bola vykonaná oprava kostola, maliarsku výzdobu klenieb reštauroval Edmund Massányi.

Kostol medzi rokmi 1903 až 1909

zdroj: Archív KPÚ Nitra

V rokoch 2007 – 2008 bola realizovaná rozsiahla obnova interiéru i exteriéru kostola (obnova vnútorného vybavenia kostola - oltáre, obrazy, krstiteľnica, kazateľnica, kostolné lavice a liturgický priestor v mieste presbytéria v zmysle požiadaviek II. Vatikánskeho koncilu). Zreštaurovaním súboru troch veľkoplošných oltárnych obrazov (Nanebovzatie Panny Márie) a bočných obrazov (sv. Ignác z Loyoly a sv. Karol Boromejský) z konca 18. storočia od viedenského majstra Andreja Zallingera sa rozšíril fond neskorobarokového maliarstva na Slovensku o ďalšie vzácne exponáty viedenskej maliarskej školy. Monumentálne oltárne obrazy, ktoré sú vsadené do mohutných dekoratívnych mosadzných rámov z roku 1796 a 1801, sú z dielne topoľčianskeho zlatníka Lukáša Clemensa, ktorého signatúra a datovanie zostali verifikované  v dolnej časti na každom ráme. 

zdroj: Dominik Hrdý

Vnútorný priestor kostola je zaklenutý. Jednotlivé klenbové polia sú oddelené medziklenbovými pásmi dosadajúcimi na mohutné vtiahnuté piliere s dvojicami stuccolustrových pilastrov s rímsovými hlavicami. Klenby a celý interiér majú bohatú maliarsku výzdobu - široko koncipované figurálne výjavy a iluzívnu maľbu architektonických článkov a ornamentov. Na klenbe svätyne je namaľovaný výjav Nanebovzatia Panny Márie, v strednom poli Adorácia všetkých svätých; mimo hlavný výjav v rohoch nad nábehmi klenby sú namaľované postavy evanjelistov s atribútmi. Klenba západnej časti lode má výmaľbu so scénou Krista pred Pilátom. V maľovanej kartuši na ráme výjavu je nápis ANNO DOMINI MCMXLIII EDMVND MASSANYI. Medzi zaujímavosti o. i. patrí samotný autoportrét maliara Edmunda Massányiho, ktorý sa svojou rukou podieľal na skrášlení topoľčianskeho chrámu. Pre interiér je charakteristické bohaté použitie materiálov typických pre obdobie neskorého baroka a luisézu. 
Hlavná, západná fasáda má v strednej osi vstavanú vežu, ukončenú štvorbokou strechou zvonovitého tvaru, vo vrchole s dvojramenným pokovovaným krížom s polmesiacom a hviezdou, symbolizujúcim mesto. Po stranách veže sú nad korunnou rímsou štvorcové murované nadstavce bočných priestorov veže, ukončené dvojicami malých vežičiek s helmicami na vrchole s krížikmi. Fasády kostola sú ukončené mohutným kladím s hladkým vlysom a rímsou so zuborezom. V podveží je situovaný hlavný vstup s drevenými, dvojkrídlovými, kazetovanými dverami s reliéfnou rezbárskou výzdobou s girlandami. Kamenný portál vstupu završuje segmentový nadstavec, nad ním je vysoké dvojkrídlové dnu otváravé okno s oblúkovým záklenkom, hladkou zdvojenou šambránou, presvetľujúce predsieň organovej empory na poschodí. V krajných osiach priečelia sú v úrovni okna v nikách umiestnené kópie sôch sv. Petra a sv. Pavla.   
Severná fasáda má v strede plytko vystupujúci rizalit ukončený murovaným štítom nad korunnou rímsou. Vyššia stredná časť štítu je členená arkatúrou, ukončená segmentovým oblúkom, zboku podopretá volútami. Bočné, nižšie časti štítu sú členené kanelúrami, ich ukončujúca rímsa prechádza na okrajoch do vystupujúcich oblúkov.
Južná fasáda je riešená obdobne ako severná, bez prístavieb. Nad stredným rizalitom je murovaný štít. V západnej časti prízemia je obdĺžnikové okno ako jednoduchý výrez v murive. Je v ňom osadená kovová prevliekaná mreža s pletivom, chrániaca vitráž s motívom Umučenia sv. Štefana. Okno presvetľuje bočnú kaplnku sv. Antona Paduánskeho. 
Východná fasáda - záver svätyne je tvorená okrúhlym oknom s modrým deleným sklom, ktoré je súčasťou interiérového riešenia hlavného oltára. V 2. polovici 19. storočia bola k nej pristavaná lurdská jaskyňa s oltárom Panny Márie, prístupná betónovým schodiskom s dvomi priamymi protiľahlými ramenami a zábradlím s balustrádou. Na oboch bočných stenách prístavby lurdskej jaskyne sú sekundárne osadené vysoké kamenné dosky s menami miestnych obyvateľov padlých v I. svetovej vojne. 

Kostol so zeleňou ohraničuje nízka ohrada s murovaným soklom a piliermi. Medzi piliermi krytými nízkou stanovou strieškou z betónu sú jednoduché kované oplôtky, výškou nepresahujúce piliere. Pred hlavným priečelím je dvojica štvorbokých pilierov so stupňovitými strieškami nesúcimi lampy. Vo východnom rohu ohrady stojí na novodobom podstavci kamenná socha sv. Vendelína (pôvodne umiestnená pri starom moste cez rieku Nitru smerom na Práznovce); pred severnou fasádou kostola pri bočnom vchode je kamenná socha sv. Antona na podstavci, premiestnená z malého námestia na Krušovskej ul. (tzv. Zelený rínok). K hlavnej fasáde - v blízkosti vstupu je postavená kamenná socha Krista na kríži, osadená na pilieri.