Vila doktora Mokrého

Vila bola postavená v roku 1934. Je jedinečnou ukážkou funkcionalistickej architektúry na Slovensku. Stavebníkom bol lekár Viktor Mokrý, architektom Eugen Rosenberg, židovského pôvodu, rodák z Topoľčian, ktorý vilu navrhol ako 26-ročný počas svojho štúdia a praxe v Paríži v ateliéri Le Corbusiera,  priekopníka funkcionalizmu. Dodnes ostala vila v rukách pôvodných majiteľov a rodina Mokrých obýva vilu aj v súčasnosti.

Vila bola postavená v r. 1934 za 6 mesiacov. Dodnes sú zachované originálne nákresy, ako aj originálny stavebný denník, ktorý má viac ako 200 strán a sú v ňom detailne rozpísané všetky stavebné práce, vrátane vnútorného vybavenia.

V minulosti aj súčasnosti bola a je celá vila obrastená divým viničom.

Vila bola projektovaná ako viacúčelová stavba, byt majiteľa, lekára Viktora Mokrého, spojený s ordináciou a pracovňou majiteľa. Na poschodí boli technické miestnosti, vrátane izieb pre hostí a služobníctvo.

Dodnes je vila zachovaná v takmer autentickej  podobe. Dodnes sú zachované takmer všetky pôvodné dvere a kľučky v interiéri, všetky pôvodné dubové parkety, radiátory, valcové svietidlá z kovu a mliečneho skla v obytnej hale, ako aj stavané skrine aj časť pôvodného nábytku. Najzaujímavejšou miestnosťou domu je centrálne komponovaná obytná hala, 60 m², ktorá je úplne autentická s pôvodným vzhľadom a má zachované všetky pôvodné prvky a zariadenia, vrátane nábytku.

Lekár Viktor Mokrý sa inšpiroval budovou Čs. červeného kríža (v súčasnosti budova zdravotného strediska v parku), ktorá rovnako stojí na Ulici Moyzesova a rovnako ju navrhol architekt Eugen Rosenberg. Za svoju prax navrhol iba tri rodinné domy, a to všetky 3 v Topoľčanoch. V pôvodnej podobe sa zachovala iba Vila doktora Mokrého.

Eugen Rosenberg študoval v Prahe a venoval sa hlavne tvorbe obytných domov v Prahe. Následne emigroval do Anglicka, kde založil architektonickú kanceláriu YRM (York Rosenberg Mardall), ktorá fungovala donedávna. Najznámejšie stavby tejto kancelárie: St. Thomas Hospital v Londýne, letisko Gattwick, letisko Kuvajt, Elliotova továreň Rochester, Ambasáda USA v Londýne a mnohé iné.

Vila bola projektovaná ako viacúčelová stavba, byt majiteľa spojený s ordináciou. Predná časť je dvojpodlažná, pozostávajúca z dvoch rovnakých hranolových blokov. Hlavná fasáda je symetrická, členená na tri časti. Stredná časť je ustúpená, členená dvoma vstupmi, zvlášť pre obytnú časť a zvlášť pre ordináciu.

Okolie vily je riešené ako dvor, hospodárska časť a záhrada. Celý areál je oplotený.

Samostatne stojaca budova je situovaná severozápadne od centrálnej časti historického jadra mesta. Bola postavená na voľnej parcele pri križovaní ulíc Moyzesova a 17. novembra.

Nepravidelný pôdorys s trojtraktovou dispozíciou je čitateľný v hmote budovy vytvorenej skladbou kubických hmôt. Predná časť je dvojpodlažná, objekt je čiastočne podpivničený.

V riešení fasády, členenej okennými otvormi, je čitateľné funkčné využitie objektu. Oknami radenými horizontálne a vertikálne vedľa seba sú presvetľované komunikačné priestory, chodby a schodisko. Obytné miestnosti sú presvetľované pásovými 4- a 5-dielnymi oknami.

Severná, hlavná fasáda je symetrická, členená na tri časti. Stredná časť je ustúpená, členená dvomi vstupmi, medzi vstupmi sú dve okná. Vstup je krytý betónovou markízou. Nad ňou sú dva horizontálne pásy pozostávajúce z 5-tich okien. Bočné vystupujúce steny sú hladké, bez otvorov.

Južná, dvorová fasáda je členená nepravidelnou kompozíciou hmôt, z ktorých vystupuje prízemná južná časť členená na tri úseky a za ňou symetricky riešená fasáda 1. poschodia. Prízemie má v strednej časti vstup na terasu riešený priamym 5-stupňovým betónovým schodiskom. Z terasy sa vstupuje do objektu presklenou stenou s celozasklenými dvojkrídlovými dverami. Západná časť prízemia má pásové okno a východná vystupujúca časť je hladká, bez otvorov. Fasáda poschodia má v strede tiež pásové 5-dielne okno.

Západná fasáda sa skladá z dvoch častí: severnej 2-podlažnej a južnej prízemnej. Dvojpodlažná časť je 2-osová, pričom severnú os stvárňuje vertikálny okenný pás schodiskového priestoru, prebiehajúci dvomi podlažiami a južnú os 4-dielne pásové okno v oboch podlažiach. Prízemná južná časť je hladká s asymetricky osadeným malým vetracím oknom. 

Východná fasáda sa skladá tiež z dvoch častí - prízemnej a poschodovej, ktoré sú jednoducho členené pásovými 4-dielnými oknami, na prízemí piatimi a na poschodí dvomi, ktoré odrážajú počet miestností na podlaží.

Vila má ploché strechy. Architekt v projekte riešil aj interiérové vybavenie. Časti pôvodného mobiliáru sú zachované dodnes.

Okolie vily je v rámci parcely riešené ako dvor, hospodárska časť a záhrada. Celý areál je od ulice oplotený plotom pozostávajúcim z pozinkovaného pletiva v kovových štvorcových rámoch na betónovom sokli uplatnením živého plota (vtáčí zob, orgován). Južné oplotenie pozostáva z pletivaa kovových tyčí na betónovom sokli. Parkovo-záhradnú úpravu dotvárajú do gule strihané stromy (tis obyčajný, jalovec viržínsky).

Vila je jedinečnou ukážkou funkcionalistickej architektúry v danom regióne, zachovaná takmer v autentickej podobe. Čistý slohový prejav, umiestnenie stavby a úprava okolia vytvára ojedinelý doklad kultivovanej tvorby modernej architektúry v staršom mestskom prostredí.