Židovský cintorín

Cintorín bol založený koncom 19. storočia, keď okolo roku 1880 topoľčianska židovská obec zakúpila pozemok severne od mesta, čo spĺňalo požiadavku, aby židovský cintorín bol vzdialený od sídliska. Starý židovský cintorín -  dnes neexistujúci (na rohu ulíc Stummerova a Československej armády) bol začiatkom 20. storočia zatvorený a odvtedy sa pochovávalo na tomto cintoríne. Židovský cintorín je ohradený po celom obvode hlavnej parcely vysokým tehlovým plným múrom. 

Obdĺžniková parcela cintorína je orientovaná dlhšou stranou kolmo na Krušovskú ulicu. V jej prednej časti sa nachádza vstupná budova a byt hrobára. 

Hroby sú usporiadané v radoch. Rady sú súbežné s kratšou stranou cintorína, t. j. prebiehajú od severu na juh. Komunikácie nie sú vybudované, širší stredný voľný pás terénu v pozdĺžnom smere delí cintorín na polovice, ktoré majú nerovnomerne umiestňované hroby. Plocha cintorína je porastená trávou.

Pri pochovávaní platila zásada, že mŕtvi majú mať hlavu na západ, aby oči mali uprené smerom na východ, k Jeruzalemu. Medzi každým hrobom musela byť dodržaná predpísaná medzera, najmenej 56 cm.

Náhrobníky sú riešené od najjednoduchších foriem a bežných materiálov až po nákladné výtvarne a architektonicky riešené pomníky z kvalitných kameňov (čadič, mramor). V strede južnej polovice cintorína je náhrobok 62 židovských občanov, ktorí boli zavraždení pri obci Nemčice v septembri 1944.

V západnej časti cintorína sú v blízkosti múru pochovaní duchovní predstavitelia židovskej náboženskej obce, rektori rabínskeho učilišťa, starostovia náboženskej obce. Kvalitné kamenárske práce mnohých pomníkov predstavujú rôzne možnosti riešenia, poznačené módnym štýlom či finančnými možnosťami rodiny.

Zvláštnu historickú hodnotu majú na trávnatej ploche v severovýchodnej časti cintorína nahromadené staršie náhrobné kamene zo starého židovského cintorína a z okolitých obcí; niektoré z nich majú aj 200 rokov.

Vstupná budova, HALA CEREMONIÁLNA, SIDUK HADIM  je včlenená do stredu hmoty obradného múru východnej strany židovského cintorína. Obdĺžnikový pôdorys 6-priestorovej dispozície tvorí hlavný priestor - hala ceremoniálna s dvomi samostatne prístupnými a navzájom neprechodnými hospodárskymi priestormi po južnej strane a 3-priestorového bytu na severnej strane, bez dispozičného prepojenia s halou ceremoniálnou. Funkčná aj priestorová dominantnosť samotnej haly ceremoniálnej je čitateľná aj na východnej a západnej fasáde, kde sa prejavuje ako stredový rizalit. Hala ceremoniálna je prístupná priamo         z ulice cez vstupnú časť areálu, s prechodom až do priestoru samotného cintorína - hrobov a náhrobníkov. Hospodársky priestor cintorína po južnej strane haly je prístupný zo západnej fasády, z priestoru cintorína. Z južnej fasády je vstup do hospodárskeho zázemia bytu a južná časť strešného priestoru je prístupná rebríkom cez otvor v drevenom trámovom strope. Byt hrobára má vstup s predsadeným schodiskom na severnej fasáde. Byt pozostáva z predsiene a dvoch navzájom prechodných obytných miestností. Pôvodne bol byt prepojený priamo s priestorom cintorína, dnes so zamurovaným vstupom na západnej fasáde. 

Fasády sú riešené v strohom klasicistickom štýle. Horizontálne členené kamenným soklom a pomerne mohutnou profilovanou korunnou rímsou vynechanou na západnej fasáde. Vstupný portál východnej fasády je ukončený polkruhovým záklenkom s profilovaným ostením a klenákom vo vrchole záklenku. Výplň portálu tvoria dvojkrídlové dnu otváravé kovové dvere. Nad portálom je umiestnený hebrejský nápis "ElBetMoedlekolChajLpk" (K miestu odpočinku každého živého). 

Židovský cintorín je jedinou pamiatkou na kedysi početnú topoľčiansku židovskú náboženskú obec. Vybrané náhrobníky majú výtvarné a historické hodnoty, dokumentujú typologický vývoj náhrobníkov od konca 18. storočia.

Areál cintorína je uzatvorený, v jeho priestore sa už nepochováva. Naďalej však slúži ako pietne miesto a je navštevovaný pozostalými. Hlavná budova bola využívaná v minulosti ako sklad pre obchodné organizácie, v súčasnosti je bez využitia. Stavebno-technický stav cintorína je narušený. 

Vzhľadom na skutočnosť, že Pohrebnému bratstvu sa sem podarilo preniesť malú časť náhrobných kameňov zo starého cintorína, môžeme sledovať vývoj charakteristických náhrobných stél od 2. polovice 18. storočia až po rok 1945. Náhrobníky „starého“ a „nového“ židovského cintorína zostávajú jedným z najcennejších prameňov k štúdiu dejín topoľčianskej židovskej obce. Sú zdrojom kultúrno-historického poznania. Prihovárajú sa z nich dejiny ghetta.