Vila, sídlo majiteľa továrne

Vila bola postavená v roku 1912 podľa návrhu málo známeho maďarského architekta Júliusa Benedicta. Pri svojom vzniku slúžila vila aj s priľahlým areálom parčíku a fontány v neskorosecesnom štýle ako sídlo majiteľa továrne Stummera a byt správcu, ktorý tu býval až do znárodnenia továrne do roku 1948. Bola súčasťou parkovej úpravy areálu továrne "Píla a parketáreň". Parná píla a parketáreň, postavená v rokoch 1911 - 1912 firmou Adolf Schmidt a spol., mala pre mesto Topoľčany veľký význam. Majiteľom bol Leopold Haupt-Stummer.

Vila bola pravdepodobne pôvodne riešená tak, že v suteréne boli všetky hospodársko-skladovacie priestory, na zvýšenom prízemí reprezentačné priestory, kuchyňa - jedáleň, salón. Na poschodí - manzarda spálne  a kúpeľňa. 

Po 2. svetovej vojne bol objekt znárodnený a  využívaný na rôzne účely pre potreby národného podniku MIER Topoľčany. Ten mal vo vile svoje ubytovacie a prevádzkové priestory, pričom charakter a zariadenie vily bolo v zásade zachované. V 60-tych rokoch 20. storočia došlo k zmene využitia, objekt slúžil ako kultúrno-spoločenské centrum - Závodný klub ROH Mier Topoľčany. V 80-tych rokoch 20. storočia boli vykonané rozsiahle adaptačné práce v interiéri - vybúranie priečok, odstránenie kachľových pecí, nové kúrenie, ktorými sa narušil charakter pôvodného dispozičného riešenia.

Zo slohového hľadiska ide o secesnú stavbu, ktorá je importom z Budapešti. Vila má výraznú schodiskovú vežu, vďaka čomu ju miestni poznajú ako zámoček, poprípade vďaka svojej histórii aj ako zámoček Mier.

Je unikátna svojou exteriérovou sochárskou i maliarskou výzdobou. Na fasádach domu sa strieda lomový kameň, jemná štuková lanelúra (rímske omietky) a hladké steny rafinovane doplnené kamennými reliéfmi, ktoré realisticky zachytávajú lesné zvieratá v zložitých pohyboch, so zlatom pointovanými časťami. Reliéfna sochárska výzdoba s poľovníckou tematikou je situovaná aj pri bočnom vstupe. Reliéfy zvierat operencov i poľovníka pri vstupe vytvoril neznámy akademicky školený sochár. Maľované florálne kazety v podhľade manzardovej strechy svojou štylizáciou odkazujú, rovnako ako celá stavba,  na súdobé najnovšie trendy budapeštianskej secesie (osobitne na tvorbu výnimočného architekta Bélu Lajtu). K južnej fasáde je priradená terasa zvýšeného prízemia. Vstup na terasu je dvojkrídlovými v 2/3 výšky presklenými dverami. Zábradlie terás pozostáva z mohutných, kameňom obložených nízkych pilierov. Na pilieroch sú ukotvené podstavce na kvety, vyhotovené z pásoviny. Podhľad rímsy tvoria drevené kazety s maľovaným rastlinným motívom s čiernymi kontúrami a prevládajúcimi farbami: zlatá, čierna a výrazné farebné akcenty.

Historická budova bola pôvodne obklopená parkom, ktorý sa čiastočne zachoval. Nachádza sa v ňom fontána, ktorú v rokoch 1959-1960 vytvoril sochár Šturm. Tá ako dokument doby dotvára bezprostredné okolie budovy.

Vila je významným architektonickým dielom s kultúrno-spoločenským významom. Je jedným z mála zachovaných objektov dokumentujúcich vývoj urbanizmu a architektúry mesta. Kultúrno-spoločenský význam vidíme v tom, že meno zakladateľa podniku, ktorého súčasťou bol aj daný objekt, sa spája s rodinou, ktorej význam ďaleko presiahol hranice mesta. 

V súčasnosti má objekt nového majiteľa, ktorý vilku postupne rekonštruuje a prispôsobuje novým požiadavkám v súlade so štatútom objektu ako národnej kultúrnej pamiatky. Villa Karla, ako znie je súčasný názov, má na prízemí ponechané priestory pre reštauračné a spoločenské účely a poschodie je pretransformované na ubytovanie penziónového typu.